Dovolenka v Chorvátsku.

Veľa ľudí pozná Chorvátsko iba ako prímorskú krajinu s krásnymi plážami a malebnými mestečkami, ale je to aj krajina plná národných parkov, nádherných hôr a čarovných zákutí. Mnohí určite poznáte Plitvické jazerá, NP Krka, či Paklenicu, no už menej sa dá dozvedieť o najvyššom vrchu Chorvátska.

Ja a Janko ako ľudia, ktorí trávia radi čas pri mori, ale aj nejakou peknou turistikou, sme tohtoročnú dovolenku v Chorvátsku chceli stráviť aj niekde v horách. Po pár minútach strávených na internete padla voľba na nie príliš vzdialenú destináciu od Vodíc – pohorie Dinara a najvyšší vrch v Chorvátsku Dinara (1831 m) alebo Sinjal, ako ju volajú, domáci Chorváti.

Vrch Dinara leží na juhovýchodnej časti hranice s Bosnou a Hercegovinou v Šibenicko-kninskej župe, asi 15 km severozápadne od mesta Knin. Je v Dinarských horách, súvislom páse pohorí na severozápade Balkánskeho pohoria. Presnejšie v pohorí s rovnomenným názvom Dinara. Samotný vrch je akousi rázsochou z hrebeňa, ktorá sa tiahne na sever.

Prvá voľba na výstup padla na sobotu 5.8.2023, ale keďže predpoveď počasia na tento deň nebola priaznivá, rozhodli sme sa pre výstup až v pondelok 7. augusta. Turistické mapy uvádzajú, že výstup z dedinky Glavaš na vrchol trvá 7-8 hodín.

V skorých ranných hodinách cca 6:00 sme prišli autom do dedinky Glavaš. Je to malá podhorská dedinka a v čase, keď sme prišli, bola akoby vyľudnená. Budovy sú tu buď schátralé, lebo ich ľudia opustili, alebo sú poškodené vojnovým konfliktom z 90-tych rokov. Práve okolie Dinary bolo jedným z miest, kde došlo k povstaniam chorvátskych Srbov, ktoré rozpútalo občiansku vojnu. A s týmto faktom sme sa stretli aj počas výstupu pri Martinovej útulni (Martinovo Košare 1330 mnm). Aj tak je tu zopár starších domov, ktoré upútajú svojou architektúrou s kamennými strechami. Život v podhorí určite nie je ružový a preto asi väčšina ľudí opustila domov a odišla za lepším životom. V skorých ranných hodinách je tu celkom zima a teplomer v aute ukazuje len chabých 9 stupňov nad nulou.

Výstup z juhovýchodu z dedinky Glavaš je len jednou z možností, ako sa na kopec dostať. Existuje ešte prístupový chodník zo severozápadu z osady Guge, kde sa dá dostať z Kninu cez Kovačić. Táto trasa vedie cez chatu Brezovac. A výstup z Guge trvá asi 5-6 hodín. My sme sa rozhodli pre výstup „normálkou“ z Glavašu po červenej značke. Za posledným domom je urobené malé parkovisko aj s miestom na bivakovanie kde sa dá zaparkovať na počudovanie bez akýchkoľvek poplatkov. Odtiaľ to už ide iba po vlastných. Turistická značka hovorí že vrchol je vzdialený 4,5 hod.

Po pár minútkach chôdze narazíte na Gradinu Glavaš. Je to zrúcanina stredovekej pevnosti. Je jednou z mnoho pevností, ktoré boli v oblasti Kninu postavené kvôli obrane proti osmanským útokom. Pevnosť Glavaš postavila v 14. storočí chorvátska šľachtická rodina Nelipčićů. V priebehu 14. a 15. storočí bola pevnosť vo vlastníctve rôznych chorvátskych šľachtických rodov. Turci ju potom obsadili v 16. storočí a držali ju takmer 200 rokov. Od hradu sa chodník dosť zdvíha a vedie najprv cez les a potom cez lúky, kde je aj označená studnička. Dá sa tu „doplniť“ voda, ale v letných mesiacoch vraj nie je. My máme šťastie a trocha vody z nej vyteká. Nevyzerá, že by bola pitná, ale aspoň sa môžeme trocha ovlažiť. Asi po hodine a pol prichádzame na akúsi planinu, neďaleko sa nachádza jediná útulňa Martinova Košara. K útulni vedie odbočka, ktorá je označená. Ak k nej neodbočíte, pokračujete priamo na vrchol, na ktorý je treba šliapať ešte asi dve hodiny, najprv vysokou trávou. Tam je jediný problém s orientáciou. Treba dať pozor na značky. A potom po skalnatom hrebeni až na vrchol.

Na vrchole je malá červená búdka v ktorej je schránka s vrcholovou knihou a betónový hranol ktorý označuje najvyšší geodetický bod. Hodinky mi ukazujú čas výstupu 2:51hod. Zapisujeme sa do knižky a lepíme oddielovú nálepku. Za pekného jasného počasia je z vrcholu krásny výhľad na všetky strany. Pokocháme sa krásnym výhľadom trochu sa občerstvíme a urobíme zopár fotiek. Následne prichádza jediný človek, ktorého sme dnes stretli Jacek z Poľska. Prehodíme pár slov a vraciame sa tou istou cestou naspäť do Glavaša k autu. Cestou naspäť do letoviska sa ešte zastavujeme pri prameni rieky Cetina, ktorý sa nachádza asi 8 km od Glavaša a určite sa oplatí ísť pozrieť na podvodnú jaskyňu, ktorá má hĺbku približne 38 metrov a priemer oka je asi 250m.

Trasa podľa GPS :    vzdialenosť:                   15,95 km

Prekonané prevýšenie :  1286 m

Celkový čas  :                05:15:45

Text : Juraj Pánis,  Foto: Juraj Pánis, Ján Vojtek